Archív Andělů bez hranic

Gabriel, 24.3.2010

Michael, srdiečko… však nebudeme nič písať? Ja som hrozne unavená… nedostala som sa z kola celé dopoludnie a som úplne mimo; vrčím. Nezvládnem článok.
Až na to, že hovoríš s Gabrielom, to bolo celkom dojímavé…
Ale nie… Gabriel, prosím ťa. Veď vieš, ako na tom som; som totálne na dne.
Všimol som si… ale sľúbila si mi to
Gabriel… som unavená. A tri články za tri dni, to je veľa aj na koňa.
Nielenže si sa zle zaradila pohlavím, ale ešte aj biologicky si to nesprávne klasifikovala… si vážne unavená trafila si nepárnokopytníka namiesto párnokopytníka a prežúvavca
Gabriel… nebuď zlý.
Ja som na teba dobrý preto chcem s tebou hovoriť o tom, o čom sme sa dohodli
Takže budeš trvať na svojom?
Budem; zozbieraj sa. Zvládneš to
No dobre… tak o čom ideme?
Vidíš, že to ide ideme o tom, ako anjeli cítia
Mám dojem, že podobný článok tu už bol… alebo aspoň jeho náznak.
Bol, náznakovo ale nebol to tvoj uhol pohľadu
No dobre; tak ja budem písať.
Tak fajn… tvojím problémom je, že stále dokážeš anjelov vnímať ako bezcitných
To nie je môj problém; to je môj uhol pohľadu.
Kašli na uhol pohľadu; teraz hovoríme vážne
Dobre; hovoríme vážne. Áno, je fakt, že mi niekedy padne ťažko naozaj veriť tomu, že cítite. Že dokážete cítiť.
Ale my cítime; bolí nás, keď pochybuješ, bolí nás, keď nám neveríš, bolí nás, keď začneš s tou svojou chladnou hlavou analyzovať, že „toto je len predstierané, je to len hrané a v skutočnosti to tak nie je“. Realita začína v hlave; u vás. Hlava je myseľ. My dokážeme myslieť; máme na to vybavenie. Keď ti poviem, že niečo cítim, je to niečo, čo vzniklo ako myšlienka; myšlienka vedie k presvedčeniu, presvedčenie vedie k cíteniu. Ja to cítim. Tak reálne, ako to dokážeš cítiť ty alebo ktokoľvek iný. Mali sme ťa strieskať za to, čo si spravila minulý víkend… Michael ti hovoril, že sa z teba skoro zbláznil a ty si len mykla plecom, že to tak nemyslel. Práveže myslel. Práveže všetko, čo ti povie, prechádza presne tým procesom, ako som ti to teraz popísal. Vznikla myšlienka, myšlienka viedla k presvedčeniu, presvedčenie viedlo k cíteniu. On cítil, že blaznie; nedokázal poriadne pôsobiť, nedokázal dostatočne efektívne formulovať myšlienky a tým pádom bol akoby vyradený z činnosti. Ak chceš namietnuť, áno; vyrovnali sme ho. Ale to nič nemení na tom, že sme museli vynaložiť energiu na to, aby sme vyrovnali jeho, lebo ty si zrazu zmyslíš, že on nedokáže cítiť a že je to všetko ilúzia. Keby som mohol, tak ťa iluzórne tak nakopem, že by si si týždeň nesadla…
Iluzórne kričím „au“.
Rozumieš, čo ti hovorím? Nie je dobré pochybovať, či niekto z nás dokáže cítiť. Po prvé to dokážeme cítiť cez vás; cez ľudí, duše v telách. A po druhé to dokážeme cítiť my sami, my ako vedomé energie. My nie sme len manipulátori, ktorí sa tu hrajú v pieskovisku a skúšajú nejaké experimenty. My sme normálne cítiace bytosti. Vaša myseľ má strašnú silu; Raziel ti to hovoril. A vaša myseľ je limitovaná telom. Vieš si predstaviť, akú desivú silu musí mať naša myseľ?
Sakra… takto som sa na to nikdy nedívala.
Je to o okamžitom zhmotnení. Ak poviem, že cítim, tak cítim, pretože vo chvíli, keď som to sformuloval, cítil som. Ak ti poviem, že Michael bol kvôli tebe smutný, zúfalý, napoly šialený, tak je to všetko pravda, pretože presne takto sa cítil
Gabriel… toto nemôžem publikovať.
Len to publikuj; len sa ukáž zo všetkých stránok. Je to veľmi dôležité; je to prípadová štúdia, ako si to nazvala. A tiež to bude dôležité pre ostatných; aby si dobre rozmysleli, ako sa k nám správajú. K ľuďom ste oveľa citlivejší ako k nám; koľkokrát zvažujete, či máte niekomu povedať to alebo to. Zvažujete niekedy, čo hovoríte nám?
Ja myslím, že áno.
Po určitom čase padnú zábrany; a potom nám hovoríte už všetko. A je to ešte naliehavejšie v tom zmysle, že pred ľuďmi dokážeš myšlienky zblokovať; pred nami sa to robí ťažšie. To by si musela nemyslieť; a to sa takmer nedá. Vždy na niečo myslíš. Aj v prípade, keď máš úplne prázdnu hlavu. Vidíš… napríklad teraz z teba opadla všetka únava
Ďakujem ti, Gabriel… za to, že mi popri tom plieskaní po hlave dodávaš energiu na to, aby som sa ako-tak pozbierala.
Nie je za čo nekomplikuj si myšlienky. Ber veci tak, ako ti ich hovoríme. Nehľadaj za nimi skrytý význam; všetko má práve ten význam, ktorý vidíš
Ešte niečo k tomu?
Nie; len by som chcel ešte o niečo poprosiť tých, ktorí chodia sem na Angelárium
Hovor.
Prosím, hovorte s nami. Cíťte s nami. Počúvajte s nami. Myslite s nami. My sme to, čo potrebuje vaše hlasy, vaše pocity, vaše vnímanie, vaše myslenie. Bez vás nie sme nič; bez vás sme poloviční. Bez nás ste neúplní. Nemusíte rovno začať všetci priamo spisovať channelingy. Len si uvedomujte, že na to, čo robíte, nie ste sami. Že sme tam vždy s vami… myslite na to hlavne vtedy, keď sa vám zdá, že ste úplne sami. Vtedy sme vám najbližšie a vnímame s posvätnou úctou to, aké to je cítiť sa sám. Aké to je, byť sám a cítiť sa jediný a opustený. To je niečo, čo my cítiť nedokážeme… to je to, čo nám môžete dať. Pocit, že niekto je celkom sám a nie je tam nikto, kto by tomu rozumel. A keď takto budete sami… usmejte sa. Objímte sami seba a zároveň takto objímte nás. A pustite ten pocit preč… pretože ho viac nebudete potrebovať. Pretože niekto si práve zhmotnil túžbu byť s vami, aby ste sa tak necítili.

Zdroj: angelarium.wordpress.com