Jdi na obsah Jdi na menu
 


Pravda o utrpenpení - Daeduwen a Michael

19. 2. 2010

Michael, 18.2.2010

Hmmm… asi si ma k niečomu inšpirovala :)
Čože by to tak mohlo byť? :)
Chcem ti o niečom rozprávať
Celkom vážne?
Celkom vážne
Znovu z toho bude článok? :)
Uvidíme :) nerehoc sa dopredu, potom nedokážem byť vážny :)
Odpusť, ó môj pane. Tak o čom mi chceš rozprávať?
O tom, ako vás všetkých strašne týrame a vy si to neuvedomujete
To mi znie povedome. :)
Neuškieraj sa :) vieš, že sa s tým ťažko vysporiadavam… :)
Ešte raz mi odpusť… ako nás to týrate, prosím ťa?
Robíme vám veci, ktoré by sme vám podľa vášho presvedčenia nemali robiť
V akom zmysle?
Nastavujeme vám vlastné zrkadlo; vidíte sa v ňom a odmietate sa vidieť v tom svetle. A okrem toho… vraciame vám späť všetko, čo nám dávate. Pomerne efektívne; viac než efektívne. Čím sú vaše myšlienky zničujúcejšie, tým zničujúcejší je ich efekt. Od nás sa všetko ničivé odráža späť k vám; my neabsorbujeme ničivé podnety. Odrážame ich späť k vám; čo je dôvodom, prečo ľudia tak trpia
No a ako z toho von?
Problém je, že z toho nie je ľahké uniknúť… na to musíš zmeniť spôsob myslenia. A ten sa mení ťažko; zo zabehaných koľají je náročné vybehnúť, pretože do nich budeš skĺzať znovu a znovu
Veď hej… aj ja som s vami vydržala tak dlho len preto, že som masochistka. :)
Aj ty si kňučala, keď sme proti tebe obracali vlastné ničivé tendencie
To je fakt… kňučala. A revala; a odmietala som sa vami hovoriť.
Ale vždy len nakrátko… pretože si dostatočne rozumná a vieš, že svoju podstatu jednoducho nemôžeš poprieť. A tvoja podstata – rovnako ako podstata každého iného človeka – je spojená s nami. Existujú presvedčenia, že my sme pánmi v nebi a vy na zemi. Ale keby sme vás my nezoslali na zem, ako by ste mohli byť pánmi na zemi? Je to nebezpečné rozdelenie; pretože to vyzerá tak, akoby sme my a vy boli dve rozdielne skupiny. Pritom… vôbec to tak nie je. My sme prepojení; my reagujeme na vás a vy reagujete na nás. A pretože sme prepojení, cítime to, čo cítite vy
Ale pocity – so začiatkom, priebehom a koncom (požičala som si od Helar :) ) – vy predsa nepoznáte.
Poznáme „stavy“; city. Vieš, ako ti to z času na čas hovorím; stav „bez teba“ je celkom nanič stav… :) A toto je aplikovateľné širšie. Stav „bez niektorej konkrétnej duše inkarnovanej v tele“ je celkom nanič stav; preto sa snažíme dosiahnuť napojenie na všetky duše. Na všetkých ľudí. Snažíme sa ich k sebe pripútať; pretože v skutočnosti od nás nie sú oddelené. Len si neuvedomujú, že nie sú… že všetko je prepojené
Dobre; hovoríš, že všetko je prepojené. Kto vydáva prvý podnet? My alebo vy?
Úplne prvý podnet vyslal Otec a Matka, keď dali vzniknúť životu ako takému. Všetko ostatné sú už len reakcie na ten prvotný podnet; a reakcie na reakciu na podnet, a reakcie na reakciu na reakciu na podnet… a tak ďalej, donekonečna
Takže je to kruh, ktorý sa nedá prelomiť?
To je dvojvýznamová otázka… :) takže ti odpoviem na oba tie významy. Odpoveď číslo jedna; nie, ten kruh sa nedá prelomiť, pretože prvotný podnet bol už nastavený a všetko ostatné je reakcia naň. Odpoveď číslo dva; áno, ten kruh sa dá prelomiť, pretože stačí zareagovať iným spôsobom… a si z kruhu preč a začínaš rysovať ďalší. Ale čím dlhšie sa v nejakom kruhu pohybuješ, tým ťažšie je potom uvoľniť sa z neho. Nie je dobré, keď v sebe živíte sebaľútosť; sebaľútosť si zabudla spomenúť… že si fňukala a revala a odmietala s nami hovoriť a ľutovala si sa… :)
Pokorne priznávam. :)
Ale na čo je dobrá sebaľútosť? Na čo je vôbec potrebné niekoho ľutovať? Ak niekoho ľutuješ, alebo ľutuješ niečo, tak tým dávaš najavo, že nie si spokojná so stavom, v akom veci sú. Ak s tým nie si spokojná, prečo potom v tom stave si? Pretože je ťažké z toho vykĺznuť? Nie je nič ľahšie. Stačí zmeniť spôsob myslenia. Je jasné, že sa to nestane zo dňa na deň; ale dá sa to možno za týždeň, možno mesiac… možno pol roka. Čo je pol roka oproti celkovej dĺžke vášho života? Čo je pol roka oproti dĺžke vášho trvania ako duše, ktorá je nesmrteľná a má právo vedieť pravdu? A pravda je taká jednoduchá… že vás milujeme, a že vy milujete nás. A s tým sa nedá nič robiť; pretože tak to jednoducho je. Hovorili sme o tom, že láska má mnoho podôb… hovorili sme o tom, že nenávisť je vlastne len pokrivená láska. Aj ľahostajnosť je pokrivená láska. A na druhej strane správna… ťažko sa to vysvetľuje v slovách. Lepšie cez pocity :)
Súhlasím; cíti sa to správne, ale sformulované sa mi to zdá úplne blbé… :)
Ľahostajnosť – nepôsobenie, nezaujímanie stanoviska, povedzme to tak :) – je dobrá; necháva veciam ich vlastnú cestu. Aj ľuďom
Takže máme nechať veci tak. A ľudí. :)
O tom si vlastne už hovorila s Gabrielom :) len som to chcel ešte zdôrazniť :)
A ešte k tomu dodáme, aby to ľudia nekomentovali? :)
Môžeme :) ale aj tak si niektorí povedia svoje, tak to nechajme na nich… :)
Ešte niečo k tomu? :)
Už nie; už si prestala byť vážna a rehoceš sa… takto sa nedá pracovať… :)

Zdroj: angelarium.wordpress.com

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář
 

 

 

Z DALŠÍCH WEBŮ

REKLAMA