Všetko je jedným
Michael, 24.2.2010
Chceš, aby som ti niečo rozprával?
Vážne? Rozprával by si? 
Nejaký príbeh, ktorý budeš mať potom zverejniť…
Si rob srandu… ale ako chceš.
Dobre… budem ti rozprávať príbeh, ktorý zapadol prachom času
Fíha, to začína dobre.
Na počiatku nebolo nič; nebola láska ani nenávisť, nebol strach a nebola radosť, nebolo nadšenie ani sklamanie. Na počiatku nebolo nič; bola tma. A z tmy sa potom vynorilo svetlo
A ktože bol tým svetlom?
Neprezrádzaj pokazila si mi pointu
Odpusť, ó môj pane… budeš rozprávať ďalej, alebo som ti celkom pokazila príbeh?
Ja sa z toho nejako dostanem dobre, priznávam, že prvá vec, ktorá sa z tmy vynorila, bolo svetlo. Ale nie preto, aby bolo jej protikladom; prvotná tma v sebe obsahovala svetlo, ale nebolo od nej oddelené. Prvotná tma bola tmou a svetlom zároveň; bola niečím, čo by ste teraz nazvali „sivou“. Oddelila zo seba svetlo; a tak sama stmavla, pretože sa stala protikladom toho, čo oddelila
To teraz mi hovoríš o vzniku vesmíru a číslach, či ešte aj o niečom ďalšom?
Je to príbeh lásky
Zas?
Všetko je predsa o láske
No dobre… pokračuj; aj tak vlastne nemám šancu (a ani dôvod, keď už sme pritom ) zastaviť.
Z tmy sa teda vynorilo svetlo; svetlo nadobudlo mužskú polaritu a tma ženskú. Keďže svetlo preniklo tmou, je asi jasné, prečo to bolo tak…
Nekomentuj a rozprávaj.
Svetlo preniklo tmou; keď vzniklo svetlo, vznikla zároveň tma. Uvedom si; na počiatku bolo niečo, čo bolo tmou a zároveň svetlom. Nebolo to ani tmavé, ani svetlé; bolo to čosi a nič, všetko v jednom nerozdelené. Ale keďže v nerozdelenom stave sa nedá spoznávať, tak vzniklo z toho prvotného zmätku (ani to nie je príliš dobrý výraz… prvotná tma sa mi páči viac, ale potom si to budeš pliesť s tmou ako takou… ) z prvotnej brečky… áno, to je nádherné slovo z prvotnej brečky sa vynorilo svetlo a to oddelilo seba a tmu; dva protipóly tej istej veci. Toho, čo bolo na počiatku. A svetlo sa zamilovalo do tmy; pretože bola jeho priamym protikladom a doplnkom zároveň. Pretože bez tmy svetlo neexistuje; a naopak, bez svetla neexistuje tma. Asi ti nemusím hovoriť, že to bolo aj opačne a tma sa zamilovala do svetla…
Lenže to je dôležité; vieš, že existuje niečo ako nešťastná láska?
A do koho iného by sa tak asi tma mohla zamilovať, keď tam bolo len svetlo?
Možno sa tma rozhodla stať sa mníškou.
Aj to by jej bolo figu borovú pomohlo bolo svetlo a bola tma, a zahľadeli sa do seba; predtým boli jedným a zrazu boli oddelení. A oboje v tom druhom videlo to, čo chýba v sebe. Ja viem, to je trochu blbo vyjadrené… ale rozumieš
No áno; svetlu chýbala tma, ktorá kedysi bola jeho súčasťou, a tme zasa svetlo, ktoré kedysi bolo jej súčasťou.
Šikovná nepripomína ti to niečo?
Vôbec nie…
A ešte aj skromná…
Buď taký dobrý a nekomentuj; tá vec s tmou a svetlom bol aj tak tvoj nápad, tak čo ma tu doťahuješ?
No jednoducho bolo to tak, ako si napísala v niečom, čo si nazvala Kryštál Dere-enny; oddelilo sa svetlo a tma a začali tvoriť svet. A keďže sa nekonečne milovali (to máš brať doslovne ), tak z ich spájania a rozpájania sa neustále tvorilo niečo nové; tvorili v rôznych pomeroch seba samých. Niekde bolo viac svetla a niekde viac tmy; niekde boli oba protipóly vyrovnané takmer tak, ako v pôvodnej brečke. A tie veci, ktoré boli najbližšie pôvodnej rovnováhe, mali najväčší potenciál dosiahnuť konečné vyrovnanie tak, ako bolo na počiatku; ani svetlo, ani tma. Ich vzájomné spojenie; znegovanie. Všetko je jedným. Ale na to, aby sa také niečo mohlo dosiahnuť, je potrebné vedomie, že to tak je
Tuším, kam smeruješ.
Ja ťa podozrievam z toho, že to vieš od samého začiatku ale dobre. Hovoríme o ľuďoch; o niečom, čo dokáže obsiahnuť a pochopiť potenciál všetkých vecí, akokoľvek sú už namiešané. Ľudia sú takou zmesou, ktorá sa najviac približuje pôvodnému zloženiu prvotnej brečky. Faktom ale je, že mnoho ľudí rozdeľuje svetlo a tmu, čiernu a bielu, dobrú a zlú zložku čohokoľvek. Máte na to milión pravidiel a zákonov; ak toto, tak potom to a to… poznáš to
Nie, vôbec.
Nezapieraj
Nezapieram; ironizujem.
Prejdem fakt, že si ironická a pokračujem v príbehu
Ty ešte rozprávaš príbeh?
Vôbec som s ním neprestal Ten príbeh, ktorý sa začal rozdelením svetla a tmy a ich lásky, pokračuje; každým dňom sa snažia opäť spojiť, a každým dňom sú ku konečnému spojeniu – ku konečnému splynutiu – bližšie a bližšie. To sa deje v procese učenia; vynulovanie rozdielov, aby časti vedomia (rozumej ľudia) dosiahli pochopenie toho, že všetko je jedným; že to vzišlo z rovnakého bodu, nesie rovnaké kvality a chová sa podľa rovnakých princípov; len sa prejavuje inak. To na margo anjelov a démonov
Hrozne vtipný…
Aj ja si myslím necháme teraz na pokoji aj to, prečo som ti vrátil anjelov a démonov, a vrátim sa k príbehu… áno, ešte stále som neprestal rozprávať ty si dnes ale protivná…
Protivná? Ja?
Netvár sa
Toto je úplne o ničom.
Stále je to o tom príbehu
Aj to potom mám zverejniť?
Iste! Prečo ti to asi rozprávam?
Budem sa opakovať: hrozne vtipný…
Keďže sa opakuješ, nebudem ti opakovať svoju reakciu na to…
Buď taký dobrý a dokonči to, lebo takto to naozaj k ničomu nevedie…
No dobre; ľudia by nemali zabúdať na to, že čokoľvek sa stane, je následkom vibrácií lásky. Už sme o tom hovorili; že láska je všetko, len je rôzne pokrútená… pozmenená. Ale pretože všetko musí ísť podľa toho, ako je to plánované dejú sa rôzne veci, v ktorých sa musíte učiť hľadať lásku. Niekedy je to veľmi ťažké; pod nánosom mnohých násilností a nepríjemných správ a náročných pracovných úloh sa láska naozaj hľadá ťažko. Ale napriek tomu to nesmiete vzdávať. Jednak preto, že nesmiete a jednak preto, že je to všetko súčasť plánu. Ľudstvo má jednu výbornú vlastnosť; dokáže sa prehrýzť čímkoľvek a udržať hlavu nad vodou, bojovať do poslednej sekundy aj vtedy, keď sa už všetko zdá stratené. Držte sa toho; tej zaťatosti, tvrdohlavosti… či cieľavedomosti či ako to nazývate Aj to je prejav lásky. Vy viete, že tu máte úlohu. Inak by ste tu predsa neboli
Michael… nehovoríme my vlastne stále o tom istom?
Isteže hovoríme stále o tom istom… myslíš, že je ešte niečo dôležitejšie?
Tak prečo je dôležité to stále opakovať?
Čím viackrát opakuješ, tým silnejší odtlačok zanechávaš. Tým mocnejšie sa daná vibrácia pretláča. Čím viackrát uvažuješ nad niečím, tým priamejšie to zhmotňuješ. Tým sústredenejšie sa prejavuje tvoj ťah; ťah ktoréhokoľvek človeka. Treba to vysvetliť ešte jasnejšie?
Ja myslím, že som pochopila…
Ty si pochopila už dávno… a ostatní to chápu tiež ale je dobré si veci pripomínať; vynára sa toho veľmi veľa. Ja len chcem, aby sa ľudia sústreďovali na túto jednu vec; je to lepšie než spievanie mantier
Somár.
Krava
Toto už nebudem publikovať.
Nechceš na seba vrhnúť zlé svetlo?
Len v tom nevidím žiadny zmysel… zverejňovať, že ti občas vynadám.
Ja ti to vrátim, takže to nie je problém
Chceš ešte povedať niečo múdre, alebo končíme s touto „analýzou“?
Počkaj, nechaj ma chvíľu premýšľať… hm… viac múdrosti ti už nadnes neposkytnem; tvoja hlava je predsa len ľudská
Nekomentujem.
Dobre robíš a teraz choď a zverejni to
Zdroj: angelarium.wordpress.com
