Archív Andělů bez hranic

Channeling s Gabrielom:

Dnes ráno som mala rozhovor v hlave „sama so sebou“, tak som sa pýtala Gabriela, či to bol on.

MY. 

Pýtam sa: my ako nie presne ty ale niektorý iný z vás? 

NIE. 

My ako my dvaja?

 ANO. 

A potom sme sa dohodli, že hodíme reč na tú tému, čo mi predtým bežala hlavou: cesta von je vlastne cesta dovnútra.

Je ten názov dobre?
ANO
Takže von a dovnútra.
PROC PRAVE PRIPRAVA NA VZESTUP?  
Počkaj, Veliký – hovoríš ty so mnou azda po česky? 
NIE
Ale tie slová sú po česky.
ANO
Mám ich azda hľadať v Googli?
ANO
Idem na to. … Nenašli sa žiadne výsledky. Čo fčuľ?
PRIPRAVA NA VZESTUP
No dobre. Niekoľko zásahov. Ktorý z nich? Je tam vôbec správna odpoveď na tejto stránke?
NIE
Tak čo ďalej?
NAPISEME TO
Znamená to, že si to diktoval nejakému Čechovi a on to neuverejnil?
ANO
Takže ideme my dvaja písať?
ANO
O čom presne?
 PRIPRAVA NA VZOSTUP
Začínaš. 
POMALY SA ZVYSUJE TLAK NA VAS
NIC NEZOSTAVA PO STAROM
JE TO VSEOBJIMAJUCA ZMENA V KTOREJ SA ZMENI NIELEN VASE PROSTREDIE
ROZPADA SA SVET AKO HO POZNATE a potrebujete si vytvoriť zručnosti žiť po novom.
Je to dané tým, že Psí dorazilo?
Nie je to len Psí. Ste to vy sami. Váš rozvoj nadobudol veľmi rýchle obrátky. Vyrástli ste zo svojej kože a potrebujete sa teraz z nej dostať von, odložiť ju a zvyknúť si na tú novú.
Vypadávam. Možno by mi pomohlo, keby si pomenoval tému.
Téma je o vašom sebavnímaní.
Fúúúj… zasa psychológia!
Len trochu. Boli ste bezbranní, ale Psí vám umožňuje postaviť sa na nohy. Lenže je to dosť nespravodlivá pomoc. Závisí od toho, v akom stave duše vás zastihne. Ak vás zastihne v zlom rozpoložení, zosilní to zlé a hodí vás nadol. Ak vás zastihne v dobrom rozpoložení, posilní dobré a pomôže vám. Ale tým, že sa svet okolo vás sústavne mení, strácate svoju istotu a niekedy reagujete precitlivelo a so strachom. Ak vás Psí zachytí v tomto okamihu, idete nadol. Potopí vás.
Je nejaká pomoc?
Nie. Všetko máte v svojich rukách. Musíte sa udržiavať na tej „dobrej“ strane – vovysokej vibrácii. Niekedy to bude ťažké, ale musíte to urobiť. Inak vás Psí potopí. Nezabudni: to nie je „za zásluhy“ alebo „pretože on je dobrý človek“, ale je to celkom neosobný mechanizmus, ktorý zosilňuje tú emóciu, ktorú nájde – a tak delí zrno od pliev.
Ja už nad tým veľmi nerozmýšľam. Ak aj dopadnem ako tá pleva, je mi to jedno. Aspoň dovtedy to bola sranda.
To je dobré – nebojíš sa. Strach je najväčší nepriateľ. A nestačí ho premaľovať na „veď sa nič nedeje“… Ak je pod tým skrytý strach, vieš si predstaviť, čo sa stane, keď ho vyhmátne Psí…
Vieš, dosť ste toho na nás naváľali… Geinvenov, Melike, Psí… Nemyslíš, že nás preťažujete?
 A nemyslíš, že vy ste doteraz preťažovali nás? Všetka tá negativita, ktorú sme museli čistiť… Nie je veľmi zábavné tešiť sa z každej iskričky nadšenia. Malo by to tu kypieť nadšením. Ale vy ste podľahli ako ovce, zhrčili ste sa do jedného stáda a akceptovali ste, že dobre už bolo… Prečo?
Chceš skutočnú odpoveď?
Nie.  Chcem ti ukázať, aké nezmyselné to je.
To ja predsa viem, Veliký. A tiež si klepem na čelo, keď si spomínam na svoje správanie spred roka.
Vypadla som.
 IDEME DALEJ
Tak skúsme. Čo bolo pre teba také dôležité, že si to diktoval tomu Čechovi?
Upozorňoval som, ako veľmi sa potrebujete v týchto mesiacoch snažiť zostať na tej pozitívnej strane vibrácie. Pripravte sa na to, že sa budete musieť po jednom lúčiť so starými zvyklosťami. To, čo pre vás doteraz fungovalo a bolo dobré, stane sa odrazu nefunkčné. Niekedy to bude bolestivé. Na mnohé situácie a na mnohých ľudí ste citovo naviazaní. To je v poriadku. Plačte. Smúťte, ale necíťte sa bezmocne ako obeťniečoho hrozného. Proces je bolestivý, ale výsledok je povznášajúci.
Čítam si to. Ale vždy sa zastavím na preklepoch.
No, to je ďalšia vec, na ktorú si dávajte pozor: nehľadajte chyby, hľadajte za všetkým to dobré. Minule som ti ukázal, že v každej situácii je aspoň jeden uhol pohľadu, z ktorého sú veci krásne a priaznivé a zázračné. Musíte sa naučiť hľadať tieto malé zázraky. To vás ochráni pred negativitou a pred účinkom Psí.
Ale nie je to jednoduché.
Podvedome to robíte vždy, keď sa snažíte uniknúť pred niečím nepríjemným. Sústredíte sa na niečo príjemné. Teraz to robte znova. Urobte si z toho rutinu. To neznamená, že prestanete tie nepríjemné veci vnímať, ale prestanete na nereagovať. Berte ich na vedomie ako nutné kroky na ceste nahor, nie ako „ďalšie poleno pod nohy“. Keď raz začnete zbierať čierne body, tak nemáte pred Psí únik. Vaše šance sú v týchto mesiacoch celkom vo vašich rukách.
Ako zatiaľ bodujeme?
 No, už to bolo aj lepšie.
Kedy?
Hodne, hodne hlboko v minulosti…
Robí Psí psie kusy aj na fyzickej rovine, alebo len na emocionálnej?
To, že to nazvali Psí, ešte nijako nesúvisí s tým, že by to bola čisto psychická záležitosť… Psí je sila príčiny a následku. Tvrdá kauzalita so zosilňovačom. Ak sa pichneš ihlou do prsta a neošetríš to, tak Psí ranu zahnisá. Ukáže ti, kde robíš chybu.
Je vôbec nejaký rozdiel medzi Psí a Melike?
Iste… Melike má záujem. Zbiera to, čo ju posilňuje. Psí nemá záujem. Psí je ako počítačový program. Dostane dáta, urobí s nimi vždy tú istú operáciu a vôbec sa nepozerá na výstup, ktorý dosiahne. Výstup je mimo vnímania Psí. Psí je proces, nie individualita.
Fuj. To je na mňa ťažké. Melike je teda podľa teba úchyl a Psí je mlynček na mäso?
 Tak nejak.
A to mäso sme my.
Nielen vy… Všetko. Psí je „mlynček na“. Bodka. Čoho sa dotkne, to melie. A dotýka sa absolútne všetkého okrem nás. My sme hranica Psí. A teraz už vieš, prečo na teba tak tlačíme, aby si robila svoje posledné kroky človeka.
Už som ich urobila. Zbalila som si kufre a je mi jedno, čo bude. Preberáte kontrolu.
 Viem. Tvoj kanál sa v posledných dňoch veľmi rozšíril. Vieš, najužším miestom v komunikácii si bola vždy ty. Nie tvoje poznatky a obrazy, čo si mala v hlave; tie by sme dokázali nejako prekonať. Problém bol v tom, že si sa odmietala odovzdať. Stále si sa snažila udržať si nejakú predstavu vlastného ega. Za niektorú hranicu sme nesmeli, ak sme ťa nechceli rozrušiť. A vždy, keď sa nám podarilo rozrušiť ťa, tak si to niekto z nás parádne odskákal. Najčastejšie ja. A Otec.
Sorrrrry, Veliký… hanbím sa. 
Netreba. Robila si, čo si musela. Dlho trvalo, než sme zistili, kde robíme chybu. Si to najsvojhlavejšie stvorenie, aké poznám. Snažili sme sa ťa viesť a ty si sa snažila zakaždým odtrhnúť. Potom Otec zistil, že už máme len jedinú šancu, ako ťa nepoškodiť a napriek tomu dostať ďalej – museli sme ti začať dôverovať. A prenechať kontrolu tebe. A povedať ti, čo od teba potrebujeme.
A ja som myslela, že problémom bola vždy moja nedôvera…
 Obávam sa, že to bolo obojstranné. Podceňovali sme ťa.
Čo presne?
Tvoju etiku Draka.
A sme zasa pri Drakoch. Dostanem koprivku.
 Za to, že sme nakoniec našli na teba spôsob, môžeš ďakovať Rodanaelovi.
Tak bola by som tipovala na Yovmiela alebo Raziela, ale na Rodanaela rozhodne nie!
Máš s ním spoločného viac, ako si uvedomuješ. Ty ho vôbec nepoznáš.
Hehe… Deduško Rodanael. 
 Takže máš predstavu, čo si mohla napáchať. A tak máš aj predstavu, ako nás bolel žalúdok, keď sme sa rozhodli dôverovať ti.
Žalúdok? Prečo žalúdok?
Lebo u vás je ten pocit v strede.
Na solárnom plexe?
Vyššie. V sídle duše. Nemôžem ti dosť dobre povedať, že nás bolela duša.
Ale žalúdok vás bolieť môže… 
No, niečo nás bolieť muselo  – tak prečo nie žalúdok?
A čo tak konečník? 
Ten by nás bolel až potom, keby si to bola spackala. 
Už je isté, že som to nespackala?
Áno. Už je to nezvratné. Mrzí ma, že som ťa nakoniec musel zlomiť, ale… neplač.
To je v poriadku. Efniel mi hovoril, že mám plakať.
Ale nekázal ti, že z teba má byť fontána. 
Veliký, na archanjela si hooodne zlomyseľný… 
Teraz už môžem. Už je to najhoršie za nami. Pred ostatnými to ovšem ale ešte len stojí.
No, ja sa tiež necítim veľmi pozitívne… Hlavne pri tých povodniach som mala problémy udržať sa mimo smútku. Veď som aj stále žiadala o vyváženie.
To bol dobrý ťah a ľudia by to mali robiť častejšie. Keď sa dostanú v emóciách nízko, môžu hocikedy požiadať, aby sme ich vyvážili. Môžu nám danú situáciu odovzdať a spoľahnúť sa, že bude dobre. Možno nie presne tým spôsobom, ako si to oni predstavujú, ale bude dobre.
Tí ľudia, ktorých vytopilo, by ma za tieto slová okamžite prizabili.
Nečuduj sa im. Sú v stave totálnej zmeny života. Aj to je to Psí.
Je mi z toho veľmi smutno, Veliký. Starý svet sa mi rozpadá pod nohami.
Pozeraj a udrž si spomienku. Už je to tu len pre tvoje oči. Už k tomu nezaujímaj stanovisko. Neviaž sa citovo. Pozeraj a buď vďačná za to, čo vidíš. Dotýkaj sa a buď vďačná za to, čo cítiš. A buď vďačná, že máš pamäť a vieš si spomenúť na veci, ktoré už dávno nie sú. Máš svoje spomienky. A máš schopnosť vrátiť aspoň časť z nich späť do života, keď všetko prejde. Možno nie ľudí, ale princípy rozhodne. Tiesprávne princípy… tie s vysokou vibráciou. 
Je to pre nás ťažké.
Ste zvyknutí upínať sa na niečo. Chodíte po svete a robíte fotografie a potom sa na fotografie upínate, akoby boli skutočnosť. Ale sú to len spomienky. A veľmi často kvôli naháňaniu sa za fotografiami nepostrehnete to, čo za nimi je – energiu daného okamihu. Tá sa do fotografií neprenáša. Tá sa dá zachytiť len dušou.
No, na ateistu sa nejako príliš často prdúskam s dušami… 
 Dobrý ateista, dobrý ateista… 
Dobrý Dunčo, dobrý Dunčo? 
A čo iné čakáš? Napchala si sa do chlievika a svoju identitu odvodzuješ od chlievika. Chlieviky sú vždy zovšeobecnenia. Ako môžeš odvodzovať svoju identitu od niečoho, čo nie je individuálne? 
A ty? Ako ty môžeš odvodzovať svoju identitu od niečoho, čo nie je individuálne? 
 Ale my sme individuálni. Svojím spôsobom.
Hej, s tou individualitou ja už mám svoje skúsenosti. Ste najrozhodnejší na celom svete.
 Lenže u nás netreba rozhodovať. Rozhodovanie znamená, že máš na výber medzi viacerými možnosťami. My nemáme.
Naozaj? 
 Väčšinou nemáme. Pravidlá sú jasné. A nemajú zadné vrátka. Ak niekto dúfa, že preňho urobíme zadné vrátka, tak dúfa márne.
Ale to neznamená, že zadné vrátka neexistujú… 
Pšt!  Zadné vrátka si môžete vytvoriť len vy sami. Ale našťastie je máloktorý z vás taký schopný, aby to zvládol. Ani ty tú schopnosť nemáš – a to si skutočne ten najsvojhlavejší tvor, akého poznám! 
Čo ty vieš o mojich schopnostiach… Nakoniec ste mi asi predsa len nemali dôverovať, mládenci! 
 Držku máš teda poriadnu.
Buch po nej! 
Načo? Stačí počkať. Ty si ju natlčieš aj sama. 
Som rada, že sa zasa venujeme mojej obľúbenej téme - mne.  Veliký, ale niečo iné mi chodí po rozume: ráno pri tom rozhovore sme sa rozprávali o našej energetickej obálke. Hovoril si niečo v tom zmysle, že sa snažíme rozširovať ju čo najviac do priestoru a miesto toho by sme ju mali čo najviac zužovať.
Nie je to také „mechanické“. Veľa ľudí sa snaží zvýšiť svoju vibráciu tým, že sa spája so všetkým okolo. Snažia sa byť silou vôle celým svetom. To nejde. Je to nezmyselné z hľadiska toho, že nemajú dostatok energie, aby boli celým svetom. Aj ty si to niekedy robila. Má to nepríjemný dôsledok – energetická obálka sa tým oslabuje. Ak máš len isté množstvo energie a urobíš z neho priveľký útvar, tak sa väzby medzi energiami oslabujú. Takýto energetický systém je náchylný na výkyvy. Ak ťa ovplyvní vlna pozitívnej emócie, prereaguješ pozitívne. Ak dôjde niečo negatívne, prereaguješ negatívne. To sa ti stalo pri tých povodniach. Už si lenreagovala. Museli sme ťa vyvažovať. Ešte že si si to uvedomila a začala si sa uzatvárať. Tým si síce svoju obálku zmenšila, ale súčasne si ju zahustila a nebolo ľahké vonkajším energiám preniknúť do nej. Tým si sa stabilizovala. Podvedome si nejako vytušila, čo treba robiť.
Nenapovedali ste mi?
 Nie, tentokrát to bol tvoj vlastný vynález. Tieto veci nám ukazujú, že dôvera v teba nebola taká krkolomná, ako to pôvodne vyzeralo. 
No, som zvedavá, aký krk by to mohlo zlomiť… kto z vás má krk?
 Všetci. A stačí nám jeden jediný. 
Súčasne si hovoril aj to, že netreba ísť energiou navonok.
Cesta k nám a zvyšku sveta vedie dovnútra, nie navonok. Čím viac sa napájaš navonok, tým viac slabneš. Vonkajšok rozhoduje o tom, v akom stave si. Nerozširuj svoju obálku, ale ju zužuj. Bude pevnejšia, bude ťa lepšie chrániť – a s celým zvyškom sveta zostaneš i tak prepojená! Cez svoje vnútro. To je totiž to miesto, kde sa všetko zbieha v jednom jedinom bode – vo vedomí Otca.
Je to ťažké pochopiť… Viem, že sebarozoberanie je nežiadúca vec. Ale ak mám ísť dovnútra a pritom sa vyhnúť sebareflexii, tak čo mám vlastne robiť?
Sebareflexia je prvá časť „idenia dovnútra“. Spoznať seba a svoje automatické reakcie na okolie. No a potom ich jednu po druhej vypnúť. Ale to predsa vieš – vypnúť autopilota je úplný začiatok. Veci, ktoré prebiehajú automaticky, musíš začať rozhodovať vedome. Len vtedy máš kontrolu nad svojím životom.
Druhý krok je, keď už máš vypnutého autopilota, začať rozhodovať nie z pohľaduega, ale z pohľadu veci. Odosobniť sa. Nie to, čo chceš, ale to, čo je rozumné, pretože to vedie k istým výsledkom. Na to potrebuješ poznať dobre okolitý svet, aby si vedela predvídať. A potrebuješ sebadisciplínu na to, aby si seba a svoje predstavy vybrala zo svojich rozhodnutí. U teba bola toto tá najťažšia časť. Mala si viac predstáv, ako jedno univerzum znesie. 
Keď už nerozhoduješ na základe túžob, nádejí a predstáv, ďalší krok je zbaviť sa tých predstáv úplne. Sústrediť sa na svoju podstatu, na to, čo si, nie na to, čo chceš mať. Vidíš, ako stále ideme viac a viac dovnútra?
Hej. Myslím, že chápem. V tomto bode začínaš zatvrdzovať svoju obálku proti vplyvom z prostredia.
Presne. Nemáš očakávania a tak niet tej návnady, na ktorú by ťa bolo možné nachytať. Robíš už len to, čo sama chceš urobiť, nie to, čo niekto iný očakáva alebo do čoho ťa manipuluje. Prestávaš reagovať. Každý tvoj skutok je už len cieľavedomé konanie s účelom, ktorý si vyžaduje situácia. Odosobňuješ sa.
Toto je ten bod, keď sa oči začínajú pozerať a nevidia seba, ale len svet naokolo?
Presne. Svet je tu už len pre oči a pre rozum, ktorý ho cez oči poznáva. Srdce mlčí, pretože srdce vie, že ten svet je dokonalejší než to, čo by ono samo vytvorilo. Srdce cíti, ale už nepotrebuje hovoriť.
A potom?
 Potom mačka za plotom. To je koniec. Si to ty a už to nie si ty. Už si súčasť sveta, nie jedinec, ktorý so svetom bojuje a potrebuje sa proti nemu chrániť a potrebuje opravovať niektoré jeho nedostatky. Je to tvoj pocit v tebe, že dokážeš ustáť väčšinu situácií, ktoré prídu. Vlastne všetky okrem tej jednej, ktorá príde nakoniec. 
 To je jedno. Silnejší berie. A raz môže byť niekto silnejší ako ja…  Je to predsa len ten jeden jediný raz! 
 To nie je vec sily. To je vec moci.
Rozdiel?
A aký! Sila sa meria podľa situácie, v ktorej sa nachádzaš. Moc sa meria situáciami, do ktorých sa nikdy nedostaneš.
Ty, ale teraz nerozumiem.
Raz pochopíš. Nová lekcia. 
Máš nejaký nápad, ako toto celé nazvať? Predpokladám, že chceš, aby som to dala na Angelárium.
Vyber z toho. Nazvi to tak, ako som ti hovoril: príprava na vzostup.

Zdroj: angelarium.wordpress.com