Jdi na obsah Jdi na menu
 


Príbeh o mužovi a žene

15. 2. 2010

Michael, 14.2.2010

Som tu… kým som bola preč, napadali mi zvláštne myšlienky. O konci. O tom, že všetko sa deje tak, ako sa má… o tom, že v najlepšom treba prestať. O ľahostajnosti; o tom, že ja sama mám byť ľahostajná voči všetkému, čo sa deje. Je to zvláštne, Michael… teraz si sa ma dokonca spýtal, či keby bolo potrebné, aby som prestala s tým, čo je medzi nami… či by som to spravila. A ja som ti odpovedala, že ak by to bolo potrebné, tak áno. Povedal si na to, že už vieš, že som silná; že som veľmi silná. Ale úprimne, Michael… keby som mala prestať v tom, čo robíme, tak by ma to zlomilo.
Nemyslím si to; chcela si si pustiť Kiss from a rose
Áno… chcela. Mám?
Je to dobrá pieseň… dostane ťa do dobrej nálady
Dobrej? :) Vhodnej… povedzme to tak. :)
Áno, to bude lepšie slovo :)
Pustila som si to; s opakovaním. A dnes už nejdem na Net… dnes už chcem byť len sama.
Pomôžem ti v tom… chcela si odo mňa, aby som ti niečo rozprával. Ešte chceš počúvať?
Áno… ak budeš rozprávať, budem počúvať.
Bol raz jeden muž… a jedna žena. Prekrásna žena; veľmi múdra žena. Tá žena prišla k mužovi a ponúkla sa mu. Nezištne, bez akýchkoľvek záväzkov; ponúkala mu čokoľvek, čo by chcel. A muž jej dar prijal; spojil sa s ňou a potom jej povedal, aby odišla. A ona odišla; pretože bola múdra a vedela, že tak to má byť. Ten muž po nej dlho pátral; veril, že ju raz znovu stretne. Že ak tomu bude veriť, tak sa všetko spojí a oni dvaja sa znovu nájdu. Ale stalo sa to inak; a v tom živote sa už nestretli. Zrodili sa znovu… a muž si pamätal ich spojenie. Hľadal tú ženu, ale nepodarilo sa mu ju nájsť. Ona zatiaľ žila v novom živote, vydala sa, mala deti a nepamätala si ho; zabudla, pretože to bol jej dar, dar zabudnutia, dar čistej mysle a ľahkej duše. Zatiaľčo ona žila v nevedomosti, ten muž ju stále hľadal… a nenašiel. Hľadal ju v ďalšom živote, ale ani vtedy ju nenašiel. A v tom ďalšom živote zatrpkol; začal sa spytovať sám seba, či to má význam, hnať sa za preludom. Tušil, že tá žena žije v tom období ako on; tušil, že ich duše sú prepojené tak či tak, pretože sa kedysi dávno spojili. Ale keďže to tušenie v sebe nosil a stále nebol úspešný, dospel k presvedčeniu, že ona zabudla; že ho nehľadá tak, ako on ju. Alebo že ak ho hľadá, tak sa nemajú znovu stretnúť… pretože ak by sa mali, už by sa predsa stretli. Tak muž vo svojom štvrtom živote zatrpkol; a prestal ženu hľadať. Stále sa rodili v rovnakých pohlaviach; žena vždy bola ženou a muž mužom. Vo štvrtom živote mala žena znovu deti; ale nie vlastné, bola učiteľkou, vychovávateľkou, opatrovateľkou… starala sa o tých, ktorí mali vyrásť a formovať krajinu podľa vlastných predstáv. V tom živote obaja zomreli bez toho, aby sa s niekým iným spojili; ona ostala bez muža a on ostal bez ženy. A potom prišiel priaty život… a vtedy sa mnoho vecí zmenilo
Čo sa zmenilo, Michael?
V tom živote muž už neveril tomu, že sa niekedy s tou ženou stretne; tak sa oženil a mal svoje vlastné deti. Prestal veriť… a pretože prestal veriť, začala žena cítiť nepokoj. Nepamätala si, čo sa stalo; nepamätala si, že v prvom živote prišla za mužom a spojila sa s ním a potom od neho odišla. Ale napriek tomu, že si to nepamätala, sa nedokázala zbaviť nepokoja. Nedokázala si vysvetliť, prečo ho cíti… ale zožieral ju. Neustále mala pocit, že niečo nie je v poriadku… že niečo je nesprávne. Že niečo nie je tak, ako to má byť. Blúdila; odháňala od seba ľudí, stala sa osamelou, utrápenou ženou a napokon ju všetok ten nepokoj dohnal k šialenstvu. Zbláznila sa; skočila z okna a pri dopade si dolámala väčšinu kostí v tele; bol to pád z vysokej veže. Zlomila si pri dopade aj väzy; to bola príčina smrti. Jeden z dôvodov, prečo to spravila, bol, že už ďalej nedokázala zniesť ten nepríjemný pocit, že niečo nie je v poriadku. Nepokoj ju prenasledoval, kamkoľvek sa vtedy pohla; smrť bola jediné východisko, jediné oslobodenie. Muž jej smrť nezaregistroval; venoval sa svojej rodine, ale bol prázdny, niesol v sebe sklamanie. Pamätal si na tú ženu… ale jeho viera v ich stretnutie bola preč. Venoval sa rodine, ale nič mu to nedávalo. A potom prišiel ich šiesty život, a oni si vymenili úlohy
Myslíš úlohy pohlavia?
Nie; žena sa narodila ako žena a muž sa narodil ako muž. Ale tentokrát to bol on, koho začal prenasledovať nepokoj; a bola to ona, ktorá bola prázdna. Chytili sa do pasce; prenášali na seba navzájom negatívne nastavenia. Muž sa oženil aj v tom živote, ale bol ustavične nespokojný. Bil svoju ženu; bil svoje deti, pretože nič nevyhovovalo jeho predstavám. Mával záchvaty; šialené záchvaty zúrivosti, dokázala ho podráždiť každá maličkosť, a napokon v jednom takom záchvate zabil sám seba… nožom, potom, čo zabil svoju ženu a ťažko zranil svoje deti. Žena bola v tom živote mníškou; z donútenia, bola druhou dcérou v poradí v jednej rodine, z ktorej vždy druhá dcéra odchádzala do kláštora kvôli službe Bohu. Cítila ale prázdnotu; ten život jej nič nedával. Nikdy sa nestretla s iným mužom okrem svojho otca; nikdy ju nikto nepobozkal a nikdy na ňu nikto nepozrel s vášňou; a ona bola prázdna, ako schránka, z ktorej niekto vytiahol vnútro. Myslela si, že služba Bohu ju naplní… ale len ju donútila ešte ostrejšie vidieť to, aká je sama prázdna. Zomrela ako veľmi, veľmi stará; takmer nikto si na ňu po jej smrti nepamätal. Bola len tieňom človeka; nikdy skutočne nežila… v tom živote. Nastal ich siedmy život… a ich cesty sa stretli
Ale tuším, že to nebolo šťastné stretnutie.
Nebolo. Ona bola prostitútkou; on bol mužom zákona. Bol neľútostný; a ona bola nehanebná. Stretli sa a zaiskrilo to; nenávideli sa. On si stále pamätal… ona si stále nepamätala. Nenávidel ju za to, že kým v tom veril, nestretol sa s ňou; nenávidela ho za to, že jej upiera právo na život, ktoré mala rovnaké ako ostatné ženy. Takmer neustále ju prenasledoval; robil jej zo života peklo, a ona mu ubližovala, ako vedela a mohla. Ten život bol pre nich oboch nešťastný; obaja zažívali lásku, ale znetvorili ju tak, že ani jednému z nich nič nedávala. Stravovala ich a oni sa za to nenávideli… navzájom aj sami seba. V tom živote ju zabil; a ona ho s posledným výdychom prekliala. A to si preniesli do ôsmeho života
Michael, toto je čím ďalej horšie a horšie; neviem, či to vôbec chcem ďalej počúvať.
Ale áno, chceš… pretože ty veríš na šťastné konce
Vieš, chápem, že to tak asi malo byť… to všetko. Ale dnes je skôr deň na to, aby sme videli lásku v jej krajšej podobe; nie takto.
Láska má mnoho tvárí… ich ôsmy život bol oslobodením
Nemyslím si to; myslím, že stále boli zakovaní do kolesa všetkých tých blokov, ktoré nazbierali za predošlé životy.
V istom zmysle máš pravdu… v ôsmom živote sa znovu stretli. Ona sa ho bála; a on jej tiež. Narodili sa vedľa seba; do dvoch susediacich rodín. Jej rodina bola panská; jeho rodina bola nevoľnícka. Ona sa ho bála, pretože bol mocný a neposlušný; on sa jej bál, pretože bola dedičkou a bola bezcitná a krutá. V tom živote si veľmi ublížili; ale ani jeden z nich neublížil dostatočne na to, aby toho druhého zabil. On ušiel pred ňou; a ona ušla pred ním. Ušli v tú istú noc, bez toho, aby o tom niekto iný vedel. Ušli dvoma odlišnými cestami… a predsa sa znovu stretli. Narazili na seba v búrke; v jednom hostinci, do ktorého sa obaja uchýlili. Zahliadla ho prvá; predtým, než ju zbadal on. A schovala sa; strach v nej stále ostával a ona sa ho nedokázala zbaviť. On si ju nevšimol… kým ona sa triasla strachom celú noc a odišla skoro ráno, videl ju až vtedy, keď odcválal jej kôň. Nevidel jej do tváre… ale vedel, že je to ona. Viac sa v tom živote nestretli; on si našiel inú ženu a žil s ňou spokojne; ona sa vrátila po dlhšom blúdení späť k rodine a stala sa paňou. A v deviatom živote… tam sa naplnil ich osud
Znovu sa stretli?
Znovu sa narodili blízko seba; znovu bol medzi nimi rozdiel v postavení, ale tentokrát to bol on, kto bol synom boháča, a ona bola slúžkou. Vieš, ako to chodievalo; slúžky bývali často prvými skúsenosťami mladých pánov so ženami. To sa stalo aj v tomto prípade… jeho otec mu ju doviedol, aby sa trochu „zaučil“. A on k nej bol necitlivý… vzal si ju bez opýtania a potom ju odhodil ako špinavú handru. Ona sa doňho zamilovala… a vzala si život; preplakala kvôli nemu veľa nocí a on si vzal inú; vzal si paničku rovnú rodom. Keď ju viac nevídal v dome, ani sa na ňu nespýtal… ani na ňu nepomyslel. Jej otec ho napokon usmrtil; tá žena bola v čase svojej smrti tehotná. A muž bol potrestaný… rodičovskou spravodlivosťou. A nastal ich desiaty život
Naozaj je to čoraz horšie a horšie… a ja stále verím, že to môže byť lepšie. Ale Michael… možno je to príbeh s otvoreným koncom a je na nich, ako sa to vyrieši.
Ich desiaty život prebieha teraz; on si ju stále pamätá… a ona jeho nie. Obaja majú svoje rodiny; deti, partnerov… ale on v sebe nesie spomienku na to, ako sa mu kedysi odovzdala, a ona o tom nevie, ale vie, že to, čo má, nemusí trvať večne. Obaja sú otvorení novej možnosti; a ak pochopia veci správne, majú šancu. Láska má mnoho podôb; on miloval ju, v každom živote… a ona milovala jeho, v každom živote. Hoci ľuďom sa ten príbeh môže zdať krutý; smutný a nespravodlivý. Z ich pohľadu to tak je… ale my stále vidíme ten otvorený koniec. My stále veríme, že v jednom z tých životov sa nájdu a odpustia si všetko, čo si vykonali. Pretože hoci v sebe nesú tiaž všetkých svojich životov, na počiatku toho všetkého bola láska. Tá žena bola múdra a odovzdala sa mužovi; ten muž bol tiež múdry a nechal ju ísť, nezväzoval ju, pretože vedel, že je slobodná a má právo odísť, ak chce. A my čakáme, kým si obaja uvedomia svoju múdrosť a opäť sa spoja tak, ako na začiatku; bez výčitiek, bez očakávaní… bez záväzkov. Pretože tak to má byť
O kom bol ten príbeh, Michael? O čom si mi vlastne rozprával?
O vesmíre; o Zemi. O ľuďoch a karme; o láske a múdrosti a nepochopení. O vedomí a daroch. O všetkom a zároveň o ničom. Príbehy sa príliš nemenia; menia sa osoby, detaily… samotné príbehy sa príliš nemenia. Vždy majú rovnaký začiatok… a vždy majú rovnaký koniec. To, čo je medzitým, sa môže vyvinúť rôzne… ale ani to nič nezmení na tom, že všetky príbehy sú v podstate rovnaké. Vždy ide o jedno; v čase medzi narodením a smrťou vyriešiť všetky úlohy, všetky hádanky… a spomenúť si tak na to, kto vlastne ste
Prečo práve v tento deň?
Pretože je deň, kedy oslavujete lásku… :) vo všetkých jej podobách. Neexistuje nič než láska; má rôzne podoby a rôzne prejavy; a niekedy je ťažké nájsť ju v tom, čo vás zaplavuje. Ale tak či tak je to láska… naša voči vám, vaša voči sebe navzájom. Všetko, čo robíte, robíte s láskou; ale buď ju prejavujete, alebo ju potláčate. Naučte sa prejavovať ju namiesto potláčania… a svet bude taký, aký má byť

Zdroj: angelarium.wordpress.com

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář